HOJNOSŤ · LÁSKA · SLOBODA
Koľko stojí život,
ktorý chcem žiť?
Mám dosť. A zároveň chcem viac.
Everything. And more. And beyond.
Nemám strop.
Vždy si hovorím:
„Pani Sojčáková, everything and more and beyond.“
Áno. Takto sa rozprávam sama so sebou. 🙂
Chcem žiť naplno. Pracovať. Dýchať. Cítiť. Tvoriť. Milovať.
Chcem každý deň otvárať svoje srdce o trochu viac.
Aj keď viem, že sa môžem zraniť. Že to niekedy bude sakra bolieť a budem si hovoriť, či mi toto bolo treba.
Ale vďaka tomu aj cítim.
Lásku. Náklonnosť. Priateľstvo. Ten príjemný pocit v bruchu, keď je ti s niekým dobre a nemusíte nič vymýšľať. Len si tak spolu plyniete.
Aj toto chcem.
Veľa takýchto chvíľ.
Moja babka pochovala troch mužov.
Mala ťažký život. Narodila sa počas vojny a zažila časy, v ktorých materiálny dostatok vôbec nebol samozrejmosťou.
Videla som, ako zatvorila svoje srdce.
Neviem, čo všetko sa v nej odohrávalo. Ani si netrúfam povedať, ako by som na jej mieste žila ja.
Ale zostalo to vo mne.
Pretože aj ja poznám ten moment, keď by som sa na to všetko najradšej vysrala a povedala si:
Zatváram. Naveky amen.
Už nechcem cítiť ďalšie sklamanie. Už nechcem, aby ma niečo takto bolelo.
Rozumiem tomu pokušeniu.
Lenže potom si predstavím všetko, čomu chcem vo svojom živote ešte nechať miesto. Ľudí, ktorých stretnem. Blízkosť. Lásku. Tie chvíle, keď je mi s niekým tak dobre, že by som ich chcela na chvíľu zastaviť.
A zisťujem, že to srdce ešte zatvoriť nechcem.
Aj keď sa bojím.
Často si spomeniem aj na Milana Šimečku a na tému vnútornej slobody v jeho listoch z väzenia. Na blízkosť, ktorú si ľudia uchovávali cez listy, priateľstvá a svoj spoločný svet aj v čase neslobody.1
Premýšľam pri tom, koľko pre mňa znamená možnosť vytvárať si svoj život a vyberať si ľudí, s ktorými ho žijem.
Láska a sloboda sú dve najvyššie hodnoty môjho života.
Chcem milovať. A chcem sa slobodne rozhodovať, kam pôjdem, čo vytvorím, komu otvorím dvere a čomu venujem svoj čas.
Keď sa na svoj život pozriem takto, vidím, koľko toho už mám.
Čo pre mňa znamená mať dosť?
Ráno vstávam a večer zaspávam s pocitom, že mám všetko, čo potrebujem.
A som za to vďačná.
Zároveň chcem viac.
Tieto dve veci vo mne pokojne žijú vedľa seba.
Som vďačná za to, čo mám, a mám chuť rásť. Budovať. Skúšať, čo ešte dokážem vytvoriť.
Nemusím byť nespokojná s dneškom, aby som sa tešila na to, čo príde.
Už dnes zažívam hojnosť úžasných ľudí okolo seba.
Hojnosť zdravia. Toho, že sa môžem slobodne hýbať tak, ako chcem.
Mám možnosť podnikať. Tvoriť si život podľa seba. Mám nástroje a zdroje, s ktorými môžem pracovať.
A tak tvorím, budujem, milujem a pozorujem.
Niekedy sa zastavím a uvedomím si, aké veľké veci to vlastne sú.
Že sa môžem hýbať.
Že mám komu zavolať.
Že môžem dostať nápad a ísť ho skúsiť.
Mám dosť. A ešte mám obrovskú chuť
žiť.
Sky is the limit.
Keď to píšem, cítim to niekde v strede tela.
Taký ten pocit, ktorý neviem úplne vysvetliť, ale viem, že tam je.
Chuť otvoriť sa tomu, čo ešte môže byť.
Neviem dnes vymenovať všetko, čo budem raz chcieť. Veď som ešte ani nestretla všetky možnosti.
A nechcem si dopredu povedať: sem môžeš, pani Sojčáková, a ďalej už radšej nie.
Chcem vidieť, čo sa stane, keď to skúsim.
A tým sa dostávam k tej otázke.
Koľko stojí život, ktorý chcem žiť?
Stojí ma skúšať to.
Postaviť sa aj vtedy, keď je to náročné. Nevzdať sa svojej vízie len preto, že ju práve neviem celú uskutočniť.
Stojí ma otvorené srdce aj vo chvíľach, keď by bolo oveľa jednoduchšie všetko zavrieť.
Stojí ma pravdivosť.
Priznať si, čo chcem. Čo cítim. Na čom mi záleží.
A potom podľa toho aj niečo urobiť.
Lebo jedna vec je cítiť to.
A druhá vec je naozaj to žiť.
Medzi tým je niekedy veľmi tenká hranica. Jeden rozhovor. Jedno rozhodnutie. Jeden krok, pri ktorom ešte vôbec neviem, ako to dopadne.
A zároveň je v tom obrovská sila.
Prejsť od „toto je pre mňa dôležité“ k tomu, že tomu dám miesto vo svojom skutočnom živote.
Keď si tú otázku položím úplne úprimne, moja odpoveď je:
Život, ktorý chcem žiť, ma stojí celú
moju bytosť.
Odovzdanie sa samej sebe a svojim hodnotám.
Byť pri tom celá. Aj s túžbami, aj so strachom. S tým, čo už viem, aj s tým, čo sa ešte len učím.
Stojí ma autentickosť.
Byť pravdivá až na kosť.
Aj keď by sa niečo ľahšie vysvetľovalo, keby som si trochu prikrášlila odpoveď. Aj keď ešte sama neviem, čo so všetkým, čo v sebe objavím.
Lebo len vtedy cítim, že toto je naozaj život, ktorý chcem žiť.
Záleží mi na tom, čo vytvorím a zažijem.
A záleží mi aj na tom, kým sa pri tom stávam.
Chcem sa vedieť pozrieť na svoj život a cítiť, že som v ňom bola. Že som milovala, tvorila, skúšala. Že som svoje hodnoty nenechala iba v pekných vetách.
Takže áno.
Dnes mám všetko, čo potrebujem.
Som za to vďačná.
A s otvoreným srdcom si hovorím:
„Pani Sojčáková, everything and more and beyond.“ 
A ČO TY?
Čo pre teba znamená mať dosť?
Za čo si dnes vďačná a čo si ešte túžiš dovoliť? Ak mi o tom chceš napísať, budem rada.
OSOBNÉ LISTY.
Listy od Ženy zázrakov
Nie prehľad článkov. List od ženy, ktorá premýšľa nad rovnakými otázkami ako ty.