IDENTITA · JA POD VŠETKÝMI ROLAMI
Niekedy vlastne
neviem, kto som.
O rolách, ktoré žijem, levici vo mne
a živote, ktorý raz budem môcť rozprávať.
Matka. Žena. Priateľka. Podnikateľka. Športovkyňa. Umelkyňa.
Milujem pozerať rozprávky s deckami.
Jedna z mojich najobľúbenejších je Kung Fu Panda 3. Po v nej hľadá, kým vlastne je. A mne z toho zostáva myšlienka, že nemusí byť iba jedným. Je synom, bojovníkom, priateľom. Všetkým súčasne.
A ja si pri tom hovorím:
Som matka, žena, priateľka, podnikateľka, športovkyňa, umelkyňa…
Alebo nič z toho a všetko?
Záleží na tom, kedy sa ma opýtaš? Čo práve robím? Kto ma v tej chvíli potrebuje?
Niekedy vlastne neviem, kto som.
Ale potom mi napadne trochu absurdná otázka.
Kým by som bola, keby mi všetko zobrali a vysadili ma niekde v pralese?
Bez práce. Bez titulov. Bez všetkého, čím sa viem predstaviť.
Asi by som bola zase len sama sebou.
Hľadala by som, ako veci urobiť. Tvorila by som si komunitu ľudí okolo seba. Tvorila, budovala, stavala.
Vstávala a padala.
A áno, aj by som sa opúšťala. 😀
Nadávala by som na zasranú prírodu a prírodné zákony. Pýtala sa, prečo práve ja a čo tam, doboha, robím.
A potom by som vstala a išla ďalej.
Aj s tým nadávaním.
Žiadna osvietená žena sediaca pod palmou, ktorá s pokorou prijíma každého komára.
Ja. Aj v pralese.
AJ TOTO SOM JA
Tú ženu, ktorá chcela utiecť,
aj tú levicu.
Obidve som bola ja.
Pri pôrode tretieho dieťaťa som chcela utiecť.
Normálne z toho pôrodu odísť.
Bolelo to. Trvalo to dlho. Bola som unavená a mala som dosť.
Pôrodná asistentka sa ma vtedy opýtala:
„Aká je iná alternatíva?“
Tá otázka mi zostala v hlave.
V tej chvíli som si povedala, že toto moje dieťa potrebujem dostať na svet. Že nemám kam utiecť a pôrod si neodložím na deň, keď budem oddýchnutá a bude sa mi viac chcieť.
A niečo sa vo mne preplo.
Premenila som sa na levicu.
Stále mi išla hlavou tá veta:
Aká je iná alternatíva?
Porodím. Toto je moja alternatíva.
Aj keď to bolí. Aj keď som unavená. Aj keď už mám dosť.
Bolo to sakra náročné.
A dnes je môj syn živý, zdravý a statočný po mame. 🙂
Keď sa k tomu vraciam, vidím tam obidve.
Tú ženu, ktorá chcela utiecť, aj tú levicu.
Obidve som bola ja.
TO, ČO SI NESIEM SO SEBOU
Mám hranice a hodnoty,
ktoré žijem.
A to je to, kým som.
Možno sa aj preto neviem zmestiť do jednej odpovede na otázku, kým som.
Plačem. Smejem sa.
Niekedy som sama sebou a niekedy cítim, že som sa od seba vzdialila.
Mám chvíle, keď viem celkom presne, čo chcem. A potom také, keď by som najradšej povedala, nech sa ma už dnes nikto nič nepýta.
Vstávam a padám.
A niekde medzi tým žijem.
Niekedy tvorím. Niekedy budujem. Niekedy nadávam na prírodné zákony, hoci im je môj názor očividne úplne ukradnutý.
Neviem o sebe povedať jednu vetu, ktorá by toto všetko obsiahla.
Ale niečo predsa viem.
Mám hranice a hodnoty, ktoré žijem.
Nosím ich hlboko vo svojom srdci.
A keď premýšľam nad tým pralesom, práve tie by išli so mnou.
Aj keby sa všetko ostatné zmenilo. Aj keby som sa nemala komu predstaviť ako podnikateľka, športovkyňa alebo umelkyňa.
Stále by sa ukazovali v tom, ako sa správam k ľuďom. Čo vytváram. Čomu poviem áno a pri čom už cítim svoje nie.
A to je pre mňa to, kým som.
Nie vždy to viem pekne pomenovať. Ale žijem to. A keď sa od toho vzdialim, hľadám cestu späť.
MOJA VÍZIA
„Žít život,
který můžu vyprávět.“
Mám jednu víziu.
Keď budem stará, chcem sedieť na pláži na Bali.
Pokojne aj v domove dôchodcov. S tým nemám problém. 😀
A chcem mať za sebou život, o ktorom budem môcť rozprávať.
Ako hovorí tá veta:
„Žít život, který můžu vyprávět.“
Chcem mať čo povedať o tom, čo som vytvorila. Koho som milovala. Čo som skúsila. Kde som sa bála, kde som sa smiala a kde som sa poriadne opustila, kým som zase vstala.
Možno tam budem sedieť a stále nebudem vedieť jednou vetou povedať, kto vlastne som.
Ale budem mať príbehy.
O matke, žene, priateľke, podnikateľke, športovkyni aj umelkyni.
O žene, ktorá chcela utiecť z pôrodu.
Aj o levici.
A všetko to budem ja.
Takže dnes ešte nemusím mať hotovú odpoveď na otázku, kým som.
Viem, čo nosím v srdci. A viem, aký život chcem žiť.
Taký, ktorý raz budem môcť rozprávať.
A tam pre mňa iná alternatíva nie je. 🙂 
A ČO TY?
Čo by si si so sebou niesla ty?
Keby na chvíľu zmizli všetky tvoje roly a tituly, čo by v tebe zostalo? Ak mi o tom chceš napísať, budem rada.
OSOBNÉ LISTY.
Listy od Ženy zázrakov
Nie prehľad článkov. List od ženy, ktorá premýšľa nad rovnakými otázkami ako ty.